Index vplyvu Strana Práv Občanov (SPO) - Index vplyvu v politike

 
 
Začínajúca politická strana, ktorá ohlásila v máji 2013 začiatok zbierania podpisov na registráciu.
 

Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)

Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
pousmiala sa teta Gitka a hrdo pohladila čerstvo uháčkovanú dečku na poklope záchoda.

Pondelkové predpoludnia bývali v miestnej predajni potravín s obsluhou vždy rušné. Aj teta Gitka prikvitla vždy už o pol ôsmej, kúpila si pol kila zrnkovej kávy, a kým sa káva mlela v elektrickom mlynčeku na podokenici, dozvedela sa všetko, čo sa v dedine cez víkend udialo. V pondelok dopoludnia sa v obchode stretávali všetky miestne celebrity, stratené existencie a zástupcovia verejných inštitúcií. Len zárobkovo činných a školopovinných obyvateľov bývalo vždy pomenej, ale aj tí mali svojich informátorov.
A tak ich v ten pamätný pondelok uvideli a privítali takmer všetci. Geológov. Dorazili na dvoch terénnych a jednom nákladnom aute a zaparkovali rovno na štrkovom námestíčku pred obchodom. Ešte sa ani nestihli opýtať na cestu k termálnemu vrtu, a už pán starosta s teplým rožkom v ruke naskakoval do kabíny. Posádka druhého terénneho vozidla také šťastie nemala, nanominoval sa k nim Joži z Kopca so svojimi teplými raňajkami – bielym krabicovým.

Geológovia neboli v dedine ničím nezvyčajným. Od šesťdesiatych rokov sa objavovali v dedine pravidelne. Asi tak raz za dekádu. Hoci sa to nezdá, pod lesnou hnedozemou v dedine sa skrývali ložiská železa, striebra a mastenca. A okrem toho termálne pramene. Každá nová generácia zlatokopov si od moderných ťažobných technológií sľubovala nesmierne bohatstvo. Pán starosta dúfal aspoň v niekoľko nových pracovných miest pre svoju hospodársky zaostalú obec. A v novú kanalizáciu. Zatiaľ všetky plány stroskotali na rentabilite, ale ktovie? Čo ak by geológovia tentokrát naozaj objavili teplú vodu?

Taký významný objav si teta Gitka a ostatní dedinčania nemohli nechať ujsť, rýchlo nakúpili v obchode proviant, zabehli domov po skladacie rybárske stoličky, štamperlíky a hruškovicu a „hybajho za polo!“ Geológovia označili miesto prác červeno-bielou pruhovanou páskou, poskladali vrtné súpravy a pustili sa do práce. Prvé dni sa nedialo nič, čo by staršie generácie dedinčanov ešte nevideli. Geológovia si priviezli prastarú mobilnú vrtnú súpravu na podvozku Tatra 815, ktorá mala z hĺby 600 metrov vytiahnuť na svetlo božie vzorky hornín. Tie sa potom mali preskúmať v laboratóriu a pán starosta mal o pár týždňov dostať doporučený list s oznamom, že vzhľadom na aktuálne ťažobné technológie a výšku potrebných investičných nákladov je výnosnosť prítomnej železnej rudy nedostatočná. A sny pána starostu o rozkvete ťažobného priemyslu v jeho dedinke sa na najbližších jedenásť rokov mali rozplynúť ako dym z dubového dreva v otvorenej udiarni.

Ale kým sa tak stalo, to pole za koľajnicami, neorané a vrtmi rozorvané, sa na jeden pracovný týždeň malo stať dejiskom najvýznamnejších spoločenských udalostí roka. Hneď v pondelok po skočení pracovnej smeny pohostili občania obce prítomných geológov domácou hruškovicou, drienkovicou a pálenkou zo všetkých ostatných druhov ovocia, ktoré sa v dedine urodili a nehodili sa na koláče, kompóty či lekváre. A tak ich Joži z Kopca spolu s kamarátmi z osady pozbieral, nechal vykvasiť spolu so skysnutými kompótmi a detskými výživami, a keď nadišiel správny čas, táto opojná zmes sa vypálila (vraj v pálenici v strediskovej obci, ale najskôr asi v Jožiho stodole).

Teta Gitka už dávno vedela, že takýto lahodý destilát je zaťažkávacou skúškou aj pre odolnejšie organizmy ako mestských inžinerov, a tak preventívne napiekla na zajedanie oškvarkové pagáčiky z troch dávok múky, ale len z dvoch dávok oškvarkov, lebo veď kto šetrí, má za tri a zasa dedinský človek sa nemusí hneď s každým mestským geológom bratríčkovať. Popri pečení dala teta Gitka vyluftovať dve periny a tri vankúše, ktoré mala vždy nachystané na diváne v kuchyni pre nečakaných hostí. Poznala veru ona dobre účinky tej kompótovice.

Utorkové ráno začínalo neskoro. Pre geológov. Teta Gitka sa zobudila ako vždy päť minút pred svojím červeným kohútom, dopriala si rannú hygienu vyzlečená do pol pása nad lavórom na podstienku, aj rannú toaletu v kadibudke za bazovým kríkom (to bolo rok predtým, ako do dediny zaviedli vodovod a kanalizáciu), natočila si vlasy na stránky vytrhnuté z časopisu Slovenka a uvarila praženicu z desiatich vajec a čerstvej pažítky. Až potom zobudila svojich nočných hostí. Jeden z tých dvoch mladých geológov chrápal na drevenej lavičke na podstienku s kocúrom pod hlavou a pracovnými gumákmi na nohách. Ten druhý tíško driemkal na diváne v kuchyni, prikrytý páperovou duchnou a pod ňou nahý ako ho pánboh stvoril. O tom sa teta Gitka na vlastné oči pre istotu hneď presvedčila. No dobre, možno tak trikrát nadvihla rožtek tej periny „lem tak lehuško, calkom potychu“. Jeho montérky, tielko a všetky ostané súčasti geologického outfitu, poznačené kompótovicou Jožiho z Kopca, sa máčali v koryte pri studni. Filip sa volal, tento pekný kus muža. A bol aj „inžinýr“. Ten chrápač bol Jaro. Pán starosta ubytoval Mareka, pani Marika Patrika. Kde spal ten posledný, Marcel, nevedel nikto. Teta Gitka tipovala na mladú Martinku Juráňovú. Videla ich preliezať za železničný násyp. „Ta ale do toho nikoho nyšt nyje,“ teta Gitka si to pre istotu aj tak zapísala do denníka.

Či to mala na svedomí Jožiho kompótovica, praženica alebo Martinka Juráňová, utorková pracovná zmena začala až napoludnie. Letné slnko už bolo tak vysoko, že všetko v dedine vyzeralo žeravé a biele. Vzduch nad nepoužívanými koľajnicami sa mihal od horúčavy, trom z piatich geológov sa trochu triasli ruky a všetci bez výnimky mali na čele kvapky potu. Len stará vrtná súprava, teta Gitka, pán starosta, Joži z Kopca a ostatých devätnásť prítomných dedinčanov vyzerali a fungovali ako po revitalizačnej kúre.
Keby nie tety Gitky, ktorá s pomocou svojej hliníkovej francúzskej barly svižne podliezla červeno-bielu pásku, aby tým chudákom chlapcom podala krčiažtek čapovaného, nikto by si tú malú bielu kostičku nevšimol. Bola vtlačená do valčeka so vzorkami horniny, čo vytiahla vrtná súprava. Bola to obyčajná hnedozem s prímesou hliny, aká sa v lokálnom podloží nachádza do hĺbky približne dvoch metrov. Tá kostička vlisovaná do utlačenej pôdy sa veľmi ponášala na ľudskú ruku. Miniatúrnu ľudskú ručičku. Vlastne tých kostičiek bolo viac, držali spolu vďaka kompaktnej zemine. Zopár prstových a zápästných článkov chýbalo, ale nebolo pochýb. „Ta to vera nyje lem dáká liška, ani divák ani zimória.“ V tom sa dedinčania vyznali.

„STOP!“ zakričal pán starosta duchaprítomne. „Zastaviť mašinu! Je to archeologické nálezisko.“
Súkromné kino pána starostu mu na pozadí zavretých očných viečok promptne premietlo film o náleze stredovekého pokladu či novej Moravianskej Venuše a hordách turistov, ktorí sa do dediny pohrnú. Turisti prinesú peniaze. Za peniaze bude kanalizácia.
„Do ... !“ uľavil si mladý inžinier geológie Filip a razom stratil všetky sympatie tety Gitky.

Zastavili vrtnú súpravu, zastavili geologický výskum. Utorkový večer sa niesol v znamení veľmi umierneného konzumu destilátov a oškvarkových pagáčikov.
V stredu prišli archeológovia. Pomocou škrabiek, kefiek a štetčekov vyhrabali celú kostričku. Bola zabalená v ružovej polyetylénovej deke so slniečkami a vedľa nej ležala nahá plastová bábika. Archeológovia vylúčili možnosť, že starí Slovania alebo nebodaj Kelti pochovávali svojich mŕtvych v prikrývkach s visačkou Made in China a odišli. Ani len na guláš a pálenku nepočkali.

Stredajší večer a časť noci strávila teta Gitka v drevenom domčeku za bazovým kríkom. Jeho steny boli zvnútra oblepené plagátovými kalendármi - od roku 1966 až po súčasnosť. Hneď nad držiakom toaletného papiera na pravej stene mala teta Gitka guľôčkové pero priviazané motúzikom prichyteným teraz už hrdzavým pripináčikom o drevenú stenu. Tým si zapisovala do kalendárov dôležité udalosti. Významné dátumy boli zakrúžkované a od niektorých viedli šípky cez niekoľko od slnka nazelenalých plagátov k ďalším pamätným dňom na iných kalendároch na opačnej stene. V tú stredu si to odniesol kalendár so Sagvanom Tofim. Teta Gitka na ňom pri svetle baterky písala, počítala, škrtala a prešktnuté naslineným prstom znovu gumovala. A kým kosáčik mesiaca prešiel od Dubiny k Smrečine, teta Gitka záhadu kostričky v ružovej deke vyriešila. V záujme dediny by si priala väčšiu senzáciu, ale „ta ša už narobímo.“

Vo štvrtok prišli kriminológovia. Miesto geologického prieskumu, archeologické nálezisko a teraz miesto činu označili čierno-žltou páskou a všetkých prítomných občanov obce vykázali za koľajnice. Čerstvé čapované ani zohriaty guláš zo stredy ich neobmäkčili, a tak sa všetci zvedavci presťahovali na bývalé železničné nástupisko a postup vyšetrovania sledovali odtiaľ.

„Vražda! Zas! Vyzerá to na dyte, neborétko. Tato svet nevydel. Bars plania veci se tu déjú. Hnusota. Zas to budú písat v novinoch. Ozdaj aj na Maj Gemer to dajú. Sláva! Prídú do nás novinári. A ozdaj aj dáký turisty. A ktožeho via možná si dachto kúpí ednú z tych velé opustenych chyžoch a prestaví jú na penzión alebo víkendovú chalupu,“ pán starosta už videl, ako sa z dediny stáva exkluzívna víkendová destinácia slovenskej smotánky. Budú platiť pozemkovú daň, budú potrebovať stavebných robotníkov a možno aj upratovačky a záhradníkov. Smotánka prinesie peniaze. Za peniaze bude kanalizácia.
„Nyšt nebude!“ prerušila jeho myšlienky teta Gitka. „Vóbec nyšt, ša se aj po... Nebula to vražda. Alebo ta, možná aj bula, ale zo svete neznesli žédnia dyte, chvála Pánu,“ teta Gitka prešľapovala vo svojich šmrncovných ortopedických sandálkach na rozpálenom betónovom nástupišti. Len čo uvidela tú deku a tú bábiku, hneď vedela, koľká bije. Len musela skotrolovať dátumy. Žiadne keltské opidum, ani len stredoveké pohrebisko. A ani vražda nevinného novorodenca. „Velé kriku pre nyšt.“ Dedina sa zasa nedostane ďalej ako do regionálej tlače.

„Vy viate, kto to je?“ spýtal sa starosta možno až príliš nahlas. Hneď sa okolo neho a tety Gitky zhrčili všetci dedinskí obsmŕdači.
„Viam, ale tu vám to nepódám,“ stíšila hlas teta Gitka. „Ešte by to tí detektívi zašúli a hnedkaj by se zbalili a odéšli do okresnyho mesta. Nak lem pekne ostanú aspon do vešera, nak si lem šicko foté a dokumentujú. Azdaj potom pajdú gu Magduške do sklepa alebo gu Pepovi do kršmy a pusté dákú tú korunku.“
„Euro, teta Gitka, euro,“ opravil ju pán starosta láskavo. „Ta podmo do kultúrnyho domu, otvorímo zasadačku a šicko nám porešujete. Bo jä naskrze neviam, oš tu dneská ide.“
„Aleba, viate, pán starosta, viate, hnetkaj si spomnete.“

Ako na povel opustil vzorne zoradený hlúčik dedinčanov v montérkach a zásterách opustenú železničnú stanicu a pobral sa krížom cez Bertovu záhradu na obecný úrad. Ak si to aj vyšetrovatelia všimli, svoju úľavu najavo nedali. Aspoň ich už z toľkých orlích pohľadov nemrazilo na šiji.

V zasadačke kultúrneho domu si každý zložil drevenú stoličku z dlhého konferenčného stola, a len čo ustalo šramotenie posúvajúcich sa stolov, žblnkanie minerálky, pokašliavanie a pochrchlávanie, teta Gitka vstala, uhladila si čerstvo naondulované vlasy pod vzorovanou šatkou a vyslovila tú osudnú otázku: „Pamätáte na Šútorovú opišku?“ Samozrejme, že všetci sa pamätali. Richard Šútor bol dosť pochybný podnikateľ, ktorý býval v dedine a nikdy sa nepodieľal na jej spoločenskom živote. Asi to bolo aj dobre, nikto nechcel byť neskôr spájaný s jeho nekalými praktikami. Jedného dňa však Richard Šútor priviezol vo svojej bielej dodávke klietku s prvou a poslednou opicou, aká kedy v dedine pobývala. Zrazu mal toľko návštev ako iba pán starosta na úrade.

„Taká malá bula, hnedá, s bialó tváriškó.“
„Vyzerala ak dyte.“
„Ta takia smutnia dyte, opusteňa.“
„Strašne smrdela a furt kvišela.“
„Chudétko tvor Boží!“
„Pamätáte, ak sa furt ihrala s tó bábikó?“
„Ale ta ved to je presne tá bábika, ša s nó všera vyhrebali.“
„Vera, tá to je. Šútor jej dával malinový lekvár medzi nošky a ona tot lekvár lízala tým svojím malým jezýškom a on sa smél ak pominútý.“
„Hnusnia to bulo, veraže, odpornia.“

Každý zúčastnený opičku videl, každý sa bol na ňu pozrieť. A aj ostrieľaným chovateľom hydiny a ošípaných bolo toho smutného tvorčeka s plastovou bábikou ľúto. Jedného dňa audiencie u Šútora skončili. Tvrdil, že zvieratko odniesol do ZOO. Neodniesol. Teraz to už vedeli všetci.

„Takže kanalizácia nebude,“ smutne si povzdychol pán starosta.
„Kanalizácia asi ny, ale nemyslíte, že tot neznaboh by mal bút potrestaný?“ opýtala sa do hustého ticha v zasadačke teta Gitka.
„Ale veď Šútor žédnýho šloveka zo sveta nezniasól,“ skonštatovala pani poštárka očividnú, tak trochu zarmucujúcu skutočnosť.
„Gvóli tomu noviny neprídú,“ pán starosta neskrýval sklamanie. Vražda je pre dedinu vždy skvelá reklama.
„No, mohli by zmo na neho poslat Zelených. Alebo Grínpísákov. Za týraňa zviarét,“ navrhol ktosi.
„To na dedinu vrhne negatívňa svetlo, rašéj ny.“
„Ale ta kod už viamo, ša tot náš podarený podnikatel vykonal, mohli by zmo ho v záujme té opišky a blaha calé dediny precej lem prinútit, aby pustil piaré. Peneze na vybudovaňa obecné kanalizácii a chemické šistišky nemá ani on, ale za to má kontakty na tych správnych mestoch. A isto by nekcel, aby ho šicé tí papaláši ošiarnovali ako tyrana zviarét, sadistu a perverzáka,“ teta Gitka konšpiratívne stíšila hlas a jej spoluobčania sa naklonili bližšie. „Kod potéhne za tia správnia špárgišky v té jeho strane, a kod aj Európa pomaže...“

Šútor pomohol. Pomohla aj vtedy vládnúca politická strana, v ktorej zastával regionálne vysoký post. A pomohla aj Európska únia. A tak do roka a do dňa od nálezu miniatúrnej bielej kostričky pán starosta slávnostne stlačil splachovač na toalete vedľa zasadačky na obecnom úrade, a dedina tety Gitky bola oficiálne napojená na kanalizačný systém neďalekej strediskovej obce.

Splachovacia toaleta a tečúca voda v kúpeľni, to je vám fajnová vec. Ale drevený domček za bazovým kríkom si teta Gitka ponechala. Človek nikdy nevie, kedy ho núdza pritlačí. Ak o desať rokov znovu zavítajú do dediny geológovia, teta Gitka sa s nimi nebude deliť o kúpeľňu! Je precej dáka fajnová dáma.
Píše Zuzana Široká
(POKRAČUJEME)
 

 
Týždenný vplyv
PoradieIndexTrend
-0Vplyv / význam zostáva nezmenený
Mesačný vplyv
PoradieIndexTrend
-0Vplyv / význam zostáva nezmenený
Ročný vplyv
PoradieIndexTrend
56.4Vplyv / význam zostáva nezmenený
 

Ako Strana Práv Občanov (SPO) vplýva na nás posledný rok

Chart.

Články, kde sa vyskytuje Strana Práv Občanov (SPO) v poslednej dobe

 

4. marca 2017

Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)

Zdroj Spravodajstvo z horného a stredného Gemera z dňa 4. 3. 2017  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  0

Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
pousmiala sa teta Gitka a hrdo pohladila čerstvo uháčkovanú dečku na poklope záchoda.

Pondelkové predpoludnia bývali v miestnej predajni potravín s obsluhou vždy rušné. Aj teta Gitka prikvitla vždy už o pol ôsmej, kúpila si pol kila zrnkovej kávy, a kým sa káva mlela v elektrickom mlynčeku na podokenici, dozvedela sa všetko, čo sa v dedine cez víkend udialo. V pondelok dopoludnia sa v obchode stretávali všetky miestne celebrity, stratené existencie a zástupcovia verejných inštitúcií. Len zárobkovo činných a školopovinných obyvateľov bývalo vždy pomenej, ale aj tí mali svojich informátorov.
A tak ich v ten pamätný pondelok uvideli a privítali takmer všetci. Geológov. Dorazili na dvoch terénnych a jednom nákladnom aute a zaparkovali rovno na štrkovom námestíčku pred obchodom. Ešte sa ani nestihli opýtať na cestu k termálnemu vrtu, a už pán starosta s teplým rožkom v ruke naskakoval do kabíny. Posádka druhého terénneho vozidla také šťastie nemala, nanominoval sa k nim Joži z Kopca so svojimi teplými raňajkami – bielym krabicovým.

Geológovia neboli v dedine ničím nezvyčajným. Od šesťdesiatych rokov sa objavovali v dedine pravidelne. Asi tak raz za dekádu. Hoci sa to nezdá, pod lesnou hnedozemou v dedine sa skrývali ložiská železa, striebra a mastenca. A okrem toho termálne pramene. Každá nová generácia zlatokopov si od moderných ťažobných technológií sľubovala nesmierne bohatstvo. Pán starosta dúfal aspoň v niekoľko nových pracovných miest pre svoju hospodársky zaostalú obec. A v novú kanalizáciu. Zatiaľ všetky plány stroskotali na rentabilite, ale ktovie? Čo ak by geológovia tentokrát naozaj objavili teplú vodu?

Taký významný objav si teta Gitka a ostatní dedinčania nemohli nechať ujsť, rýchlo nakúpili v obchode proviant, zabehli domov po skladacie rybárske stoličky, štamperlíky a hruškovicu a „hybajho za polo!“ Geológovia označili miesto prác červeno-bielou pruhovanou páskou, poskladali vrtné súpravy a pustili sa do práce. Prvé dni sa nedialo nič, čo by staršie generácie dedinčanov ešte nevideli. Geológovia si priviezli prastarú mobilnú vrtnú súpravu na podvozku Tatra 815, ktorá mala z hĺby 600 metrov vytiahnuť na svetlo božie vzorky hornín. Tie sa potom mali preskúmať v laboratóriu a pán starosta mal o pár týždňov dostať doporučený list s oznamom, že vzhľadom na aktuálne ťažobné technológie a výšku potrebných investičných nákladov je výnosnosť prítomnej železnej rudy nedostatočná. A sny pána starostu o rozkvete ťažobného priemyslu v jeho dedinke sa na najbližších jedenásť rokov mali rozplynúť ako dym z dubového dreva v otvorenej udiarni.

Ale kým sa tak stalo, to pole za koľajnicami, neorané a vrtmi rozorvané, sa na jeden pracovný týždeň malo stať dejiskom najvýznamnejších spoločenských udalostí roka. Hneď v pondelok po skočení pracovnej smeny pohostili občania obce prítomných geológov domácou hruškovicou, drienkovicou a pálenkou zo všetkých ostatných druhov ovocia, ktoré sa v dedine urodili a nehodili sa na koláče, kompóty či lekváre. A tak ich Joži z Kopca spolu s kamarátmi z osady pozbieral, nechal vykvasiť spolu so skysnutými kompótmi a detskými výživami, a keď nadišiel správny čas, táto opojná zmes sa vypálila (vraj v pálenici v strediskovej obci, ale najskôr asi v Jožiho stodole).

Teta Gitka už dávno vedela, že takýto lahodý destilát je zaťažkávacou skúškou aj pre odolnejšie organizmy ako mestských inžinerov, a tak preventívne napiekla na zajedanie oškvarkové pagáčiky z troch dávok múky, ale len z dvoch dávok oškvarkov, lebo veď kto šetrí, má za tri a zasa dedinský človek sa nemusí hneď s každým mestským geológom bratríčkovať. Popri pečení dala teta Gitka vyluftovať dve periny a tri vankúše, ktoré mala vždy nachystané na diváne v kuchyni pre nečakaných hostí. Poznala veru ona dobre účinky tej kompótovice.

Utorkové ráno začínalo neskoro. Pre geológov. Teta Gitka sa zobudila ako vždy päť minút pred svojím červeným kohútom, dopriala si rannú hygienu vyzlečená do pol pása nad lavórom na podstienku, aj rannú toaletu v kadibudke za bazovým kríkom (to bolo rok predtým, ako do dediny zaviedli vodovod a kanalizáciu), natočila si vlasy na stránky vytrhnuté z časopisu Slovenka a uvarila praženicu z desiatich vajec a čerstvej pažítky. Až potom zobudila svojich nočných hostí. Jeden z tých dvoch mladých geológov chrápal na drevenej lavičke na podstienku s kocúrom pod hlavou a pracovnými gumákmi na nohách. Ten druhý tíško driemkal na diváne v kuchyni, prikrytý páperovou duchnou a pod ňou nahý ako ho pánboh stvoril. O tom sa teta Gitka na vlastné oči pre istotu hneď presvedčila. No dobre, možno tak trikrát nadvihla rožtek tej periny „lem tak lehuško, calkom potychu“. Jeho montérky, tielko a všetky ostané súčasti geologického outfitu, poznačené kompótovicou Jožiho z Kopca, sa máčali v koryte pri studni. Filip sa volal, tento pekný kus muža. A bol aj „inžinýr“. Ten chrápač bol Jaro. Pán starosta ubytoval Mareka, pani Marika Patrika. Kde spal ten posledný, Marcel, nevedel nikto. Teta Gitka tipovala na mladú Martinku Juráňovú. Videla ich preliezať za železničný násyp. „Ta ale do toho nikoho nyšt nyje,“ teta Gitka si to pre istotu aj tak zapísala do denníka.

Či to mala na svedomí Jožiho kompótovica, praženica alebo Martinka Juráňová, utorková pracovná zmena začala až napoludnie. Letné slnko už bolo tak vysoko, že všetko v dedine vyzeralo žeravé a biele. Vzduch nad nepoužívanými koľajnicami sa mihal od horúčavy, trom z piatich geológov sa trochu triasli ruky a všetci bez výnimky mali na čele kvapky potu. Len stará vrtná súprava, teta Gitka, pán starosta, Joži z Kopca a ostatých devätnásť prítomných dedinčanov vyzerali a fungovali ako po revitalizačnej kúre.
Keby nie tety Gitky, ktorá s pomocou svojej hliníkovej francúzskej barly svižne podliezla červeno-bielu pásku, aby tým chudákom chlapcom podala krčiažtek čapovaného, nikto by si tú malú bielu kostičku nevšimol. Bola vtlačená do valčeka so vzorkami horniny, čo vytiahla vrtná súprava. Bola to obyčajná hnedozem s prímesou hliny, aká sa v lokálnom podloží nachádza do hĺbky približne dvoch metrov. Tá kostička vlisovaná do utlačenej pôdy sa veľmi ponášala na ľudskú ruku. Miniatúrnu ľudskú ručičku. Vlastne tých kostičiek bolo viac, držali spolu vďaka kompaktnej zemine. Zopár prstových a zápästných článkov chýbalo, ale nebolo pochýb. „Ta to vera nyje lem dáká liška, ani divák ani zimória.“ V tom sa dedinčania vyznali.

„STOP!“ zakričal pán starosta duchaprítomne. „Zastaviť mašinu! Je to archeologické nálezisko.“
Súkromné kino pána starostu mu na pozadí zavretých očných viečok promptne premietlo film o náleze stredovekého pokladu či novej Moravianskej Venuše a hordách turistov, ktorí sa do dediny pohrnú. Turisti prinesú peniaze. Za peniaze bude kanalizácia.
„Do ... !“ uľavil si mladý inžinier geológie Filip a razom stratil všetky sympatie tety Gitky.

Zastavili vrtnú súpravu, zastavili geologický výskum. Utorkový večer sa niesol v znamení veľmi umierneného konzumu destilátov a oškvarkových pagáčikov.
V stredu prišli archeológovia. Pomocou škrabiek, kefiek a štetčekov vyhrabali celú kostričku. Bola zabalená v ružovej polyetylénovej deke so slniečkami a vedľa nej ležala nahá plastová bábika. Archeológovia vylúčili možnosť, že starí Slovania alebo nebodaj Kelti pochovávali svojich mŕtvych v prikrývkach s visačkou Made in China a odišli. Ani len na guláš a pálenku nepočkali.

Stredajší večer a časť noci strávila teta Gitka v drevenom domčeku za bazovým kríkom. Jeho steny boli zvnútra oblepené plagátovými kalendármi - od roku 1966 až po súčasnosť. Hneď nad držiakom toaletného papiera na pravej stene mala teta Gitka guľôčkové pero priviazané motúzikom prichyteným teraz už hrdzavým pripináčikom o drevenú stenu. Tým si zapisovala do kalendárov dôležité udalosti. Významné dátumy boli zakrúžkované a od niektorých viedli šípky cez niekoľko od slnka nazelenalých plagátov k ďalším pamätným dňom na iných kalendároch na opačnej stene. V tú stredu si to odniesol kalendár so Sagvanom Tofim. Teta Gitka na ňom pri svetle baterky písala, počítala, škrtala a prešktnuté naslineným prstom znovu gumovala. A kým kosáčik mesiaca prešiel od Dubiny k Smrečine, teta Gitka záhadu kostričky v ružovej deke vyriešila. V záujme dediny by si priala väčšiu senzáciu, ale „ta ša už narobímo.“

Vo štvrtok prišli kriminológovia. Miesto geologického prieskumu, archeologické nálezisko a teraz miesto činu označili čierno-žltou páskou a všetkých prítomných občanov obce vykázali za koľajnice. Čerstvé čapované ani zohriaty guláš zo stredy ich neobmäkčili, a tak sa všetci zvedavci presťahovali na bývalé železničné nástupisko a postup vyšetrovania sledovali odtiaľ.

„Vražda! Zas! Vyzerá to na dyte, neborétko. Tato svet nevydel. Bars plania veci se tu déjú. Hnusota. Zas to budú písat v novinoch. Ozdaj aj na Maj Gemer to dajú. Sláva! Prídú do nás novinári. A ozdaj aj dáký turisty. A ktožeho via možná si dachto kúpí ednú z tych velé opustenych chyžoch a prestaví jú na penzión alebo víkendovú chalupu,“ pán starosta už videl, ako sa z dediny stáva exkluzívna víkendová destinácia slovenskej smotánky. Budú platiť pozemkovú daň, budú potrebovať stavebných robotníkov a možno aj upratovačky a záhradníkov. Smotánka prinesie peniaze. Za peniaze bude kanalizácia.
„Nyšt nebude!“ prerušila jeho myšlienky teta Gitka. „Vóbec nyšt, ša se aj po... Nebula to vražda. Alebo ta, možná aj bula, ale zo svete neznesli žédnia dyte, chvála Pánu,“ teta Gitka prešľapovala vo svojich šmrncovných ortopedických sandálkach na rozpálenom betónovom nástupišti. Len čo uvidela tú deku a tú bábiku, hneď vedela, koľká bije. Len musela skotrolovať dátumy. Žiadne keltské opidum, ani len stredoveké pohrebisko. A ani vražda nevinného novorodenca. „Velé kriku pre nyšt.“ Dedina sa zasa nedostane ďalej ako do regionálej tlače.

„Vy viate, kto to je?“ spýtal sa starosta možno až príliš nahlas. Hneď sa okolo neho a tety Gitky zhrčili všetci dedinskí obsmŕdači.
„Viam, ale tu vám to nepódám,“ stíšila hlas teta Gitka. „Ešte by to tí detektívi zašúli a hnedkaj by se zbalili a odéšli do okresnyho mesta. Nak lem pekne ostanú aspon do vešera, nak si lem šicko foté a dokumentujú. Azdaj potom pajdú gu Magduške do sklepa alebo gu Pepovi do kršmy a pusté dákú tú korunku.“
„Euro, teta Gitka, euro,“ opravil ju pán starosta láskavo. „Ta podmo do kultúrnyho domu, otvorímo zasadačku a šicko nám porešujete. Bo jä naskrze neviam, oš tu dneská ide.“
„Aleba, viate, pán starosta, viate, hnetkaj si spomnete.“

Ako na povel opustil vzorne zoradený hlúčik dedinčanov v montérkach a zásterách opustenú železničnú stanicu a pobral sa krížom cez Bertovu záhradu na obecný úrad. Ak si to aj vyšetrovatelia všimli, svoju úľavu najavo nedali. Aspoň ich už z toľkých orlích pohľadov nemrazilo na šiji.

V zasadačke kultúrneho domu si každý zložil drevenú stoličku z dlhého konferenčného stola, a len čo ustalo šramotenie posúvajúcich sa stolov, žblnkanie minerálky, pokašliavanie a pochrchlávanie, teta Gitka vstala, uhladila si čerstvo naondulované vlasy pod vzorovanou šatkou a vyslovila tú osudnú otázku: „Pamätáte na Šútorovú opišku?“ Samozrejme, že všetci sa pamätali. Richard Šútor bol dosť pochybný podnikateľ, ktorý býval v dedine a nikdy sa nepodieľal na jej spoločenskom živote. Asi to bolo aj dobre, nikto nechcel byť neskôr spájaný s jeho nekalými praktikami. Jedného dňa však Richard Šútor priviezol vo svojej bielej dodávke klietku s prvou a poslednou opicou, aká kedy v dedine pobývala. Zrazu mal toľko návštev ako iba pán starosta na úrade.

„Taká malá bula, hnedá, s bialó tváriškó.“
„Vyzerala ak dyte.“
„Ta takia smutnia dyte, opusteňa.“
„Strašne smrdela a furt kvišela.“
„Chudétko tvor Boží!“
„Pamätáte, ak sa furt ihrala s tó bábikó?“
„Ale ta ved to je presne tá bábika, ša s nó všera vyhrebali.“
„Vera, tá to je. Šútor jej dával malinový lekvár medzi nošky a ona tot lekvár lízala tým svojím malým jezýškom a on sa smél ak pominútý.“
„Hnusnia to bulo, veraže, odpornia.“

Každý zúčastnený opičku videl, každý sa bol na ňu pozrieť. A aj ostrieľaným chovateľom hydiny a ošípaných bolo toho smutného tvorčeka s plastovou bábikou ľúto. Jedného dňa audiencie u Šútora skončili. Tvrdil, že zvieratko odniesol do ZOO. Neodniesol. Teraz to už vedeli všetci.

„Takže kanalizácia nebude,“ smutne si povzdychol pán starosta.
„Kanalizácia asi ny, ale nemyslíte, že tot neznaboh by mal bút potrestaný?“ opýtala sa do hustého ticha v zasadačke teta Gitka.
„Ale veď Šútor žédnýho šloveka zo sveta nezniasól,“ skonštatovala pani poštárka očividnú, tak trochu zarmucujúcu skutočnosť.
„Gvóli tomu noviny neprídú,“ pán starosta neskrýval sklamanie. Vražda je pre dedinu vždy skvelá reklama.
„No, mohli by zmo na neho poslat Zelených. Alebo Grínpísákov. Za týraňa zviarét,“ navrhol ktosi.
„To na dedinu vrhne negatívňa svetlo, rašéj ny.“
„Ale ta kod už viamo, ša tot náš podarený podnikatel vykonal, mohli by zmo ho v záujme té opišky a blaha calé dediny precej lem prinútit, aby pustil piaré. Peneze na vybudovaňa obecné kanalizácii a chemické šistišky nemá ani on, ale za to má kontakty na tych správnych mestoch. A isto by nekcel, aby ho šicé tí papaláši ošiarnovali ako tyrana zviarét, sadistu a perverzáka,“ teta Gitka konšpiratívne stíšila hlas a jej spoluobčania sa naklonili bližšie. „Kod potéhne za tia správnia špárgišky v té jeho strane, a kod aj Európa pomaže...“

Šútor pomohol. Pomohla aj vtedy vládnúca politická strana, v ktorej zastával regionálne vysoký post. A pomohla aj Európska únia. A tak do roka a do dňa od nálezu miniatúrnej bielej kostričky pán starosta slávnostne stlačil splachovač na toalete vedľa zasadačky na obecnom úrade, a dedina tety Gitky bola oficiálne napojená na kanalizačný systém neďalekej strediskovej obce.

Splachovacia toaleta a tečúca voda v kúpeľni, to je vám fajnová vec. Ale drevený domček za bazovým kríkom si teta Gitka ponechala. Človek nikdy nevie, kedy ho núdza pritlačí. Ak o desať rokov znovu zavítajú do dediny geológovia, teta Gitka sa s nimi nebude deliť o kúpeľňu! Je precej dáka fajnová dáma.
Píše Zuzana Široká
(POKRAČUJEME)
 

5. decembra 2016

Tragický príbeh za osamoteným gestom Nemca: FOTO Odmietol...

Zdroj Topky z dňa 5. 12. 2016  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  2

WASHINGTON - Nacistická strana v 30-tych rokoch minulého storočia prijala Hitlerov neslávny pozdrav "Sieg heil", ktorý bol povinný pre všetkých nemeckých občanov ako demonštrácia lojality voči svojmu vodcovi, strane aj národu. August Landmesser však odmietol medzi stovkami ďalších zdvihnúť pravú ruku, keď v 1936 prišiel Adolf Hitler do lodenice, kde pracoval. Fotografia ho zachytáva, ako sedí s prekríženými pažami, zatiaľ, čo jeho kolegovia nadšene vítajú muža, ktorý o pár rokov rozpútal druhú svetovú vojnu.

26. novembra 2016

Prežite históriu na vlastnej koži a užite si krásy...

Zdroj Odpadnes.sk - zľavy a akcie na jednom mieste z dňa 26. 11. 2016  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  0

Cena: 149 €
Prežite históriu na vlastnej koži a užite si krásy Talianska. 5-dňový zájazd - Rím, Vatikán, Vezuv, Pompeje, Herculaneum, Capri a Neapol.Prežite históriu na vlastnej kožia užite si krásy jedinečného Ríma, večné mesto, ku ktorému sa vždy upínali a stále upínajú oči celého sveta, ktorý má požehnanie byť metropolou pápežov, kde sa snúbia antické pamiatky s barokom a modernou civilizáciou.

Tento zájazd ponúka ešte viac, zavítate do Pompejí, Herculanea, kde nás história priamo sprevádza, ďalej sa môžete vykúpať na jednej z najkrajších pláží ostrova Capri.



PROGRAM

1. deň: odjazd v dopoludňajších hodinách

2. deň:

Rím - 9 hodinová prehliadka "večného mesta" a pápežského Vatikánu (možnosť návštevy Vatikánskych múzeí, prehliadka chrámu sv. Petra, Anjelského hradu, Piazza Navona, Fontány di Trevi, Pantheonu, Colossea, Fora Romana a ďalších pamiatok), odchod do Neapolského zálivu, ubytovanie v hoteli.

3. deň:

Ráno výjazd autobusom na VEZUV, peší výstup ku kráteru sopky do výšky 1270 m.n.m s prekrásnymi výhľadmi na celý Neapolský záliv, popoludní prehliadka Pompejí - antického mesta zasypaného popolom v r. 79 n.l. po výbuchu Vezuvu, prehliadka jedinečného archeologického areálu zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO (napr.Venušin, Jupiterov či Apollonov chrám, Stabijské kúpele, Veľké a Malé divadlo, preslávené fresky v dome s pozlátenými Amorkem, dome Vettiů, Faunovia dome, dome gitaristu alebo tragického básnika, či fresky v budove nevestinca Lupanare)

Potom odchod do Herculanea - prehliadka antického mesta, ktoré zaniklo podobným spôsobom ako Pompeje, všetko je viac v meste zachovalé ako v slávnych Pompejach, teda aj toto mesto bude pre Vás veľkým lákadlom, ubytovanie opäť v hoteli

4. deň:

Cesta pozdĺž prekrásneho úseku Neapolského zálivu do obľúbeného letoviska SORRENTO, mestečka na strmých skaliskách a stráňach pokrytých citrónovníkmi a pomarančovníkmi, odtiaľ výlet loďou na ostrov Capri, - jeden z najkrajších ostrovov v Tyrhénskom mori, prehliadka mesta Capri, (Augustove záhrady, kláštor sv. Jakuba) a Anacapri (vila lekára a spisovateľa Axela Muntheho, možnosť výjazdu lanovkou na najvyššiu horu ostrova Monte Solaro (589 m) s kruhovým výhľadom na pobreží aj priľahlé ostrovy Ischia a Procida.

Možnosť návštevy svetoznámej Modrej jaskyne, budete mať dostatok času sa aj vykúpať v mori. Ak nebudete chcieť ísť na výlet na ostrov Capri, dovezie vás autobus na pláž, kde budete mať možnosť kúpania celý deň. Večer odjazd domov.

5. deň : Príjazd do ČR a Bratislavy

TERMÍNY nové r. 2017:

14.06.2017 - 18.06.2017 – 148€

05.07.2017 - 09.07.2017 – 167€

26.07.2017 - 30.07.2017 – 167€

30.08.2017 - 03.09.2017 – 167€

20.09.2017 - 24.09.2017 – 163€

04.10.2017 - 08.10.2017 –
148€

Po zakúpení kupónu je potrebná registrácia na zájazd na stránke http://zajezd.expressbus.cz/ pod číslom : 41I. 5-dňový zájazd Rím, Vatikán, Vezuv, Pompeje, Herculaneum, Capri a Neapol na 5 dní s ubytovaním v 4 * hoteli 2017

Vstupy v rámci prehliadky (orientačné ceny):

  • Forum Romanum + Koloseum: 12 € / dospelý; 7,5 € / os. 18-25 rokov; do 18 rokov vstup zdarma. Ceny platia pre občanov EÚ.
  • Anjelský hrad: 8 €
  • Vatikánske múzeá + Sixtínska kaplnka: 16 €
  • Kupola - Bazilika sv. Petra: 7 €
  • peší výstup ku kráteru 10 €
  • Výjazd na Vezuv tam aj späť. 7€ / os.
  • vstup Herculaneum 11 € / os.
  • vstup Pompeje 12 € / os.
  • Capri Mhd 1,80 €
  • Odporúčané vreckové - vstupy: 40 - 60 €

Ubytovanie v 4* hoteli

ODCHODY:

  • Odchod z Modřic, o 7:00hod. (Nádražní 674)
  • Odchod z Brno, o 8:00hod. (Janáčkove divadlo, Roosweltova ulica)
  • Odchod z Jihlavy o 9:45hod. (diaľnica čerpacia stanica OMV Pávov)
  • Odchod z Humpolca o 10:05hod. (diaľnica čerpacia stanica Benzínka, Vystrkov)
  • Odchod z Prahy o 11:00hod. (v Prahe na kruhovom objazde pri Kongresovom centre tzv. Pankrácke námestie.)
  • Odchod z Plzne o 12:30hod. (parkovisko autobusovej stanice)
  • Odchod Rozvadov, areál Svatá Kateřína o 13:30hod.

Zvozové miesta:

  • Ostrava: 5:00h.
  • Frýdek Místek: 5:30h.
  • Nový Jičín: 6:00h.
  • Olomouc: 7:00h.
  • Prostějov: 7:30h.
  • BRATISLAVA (bez príplatku)

Dôležité:

  • Uzavriete cestovnú zmluvu s CA. Zájazd musí byť obsadený minimálne 35 cestujúcimi. Pokiaľ nebude splnený limit cestujúcich, CA si vyhradzuje právo zmeniť termín zájazdu na najbližší možný.
  • Pri zmene účastníka, je nutné zmenu nahlásiť a zmeniť tak cestovnú zmluvu.

  • Zákazníci, ktorí budú cestovať sami, ak to bude možné, budú priradení k inej osobe, alebo im bude priradená jednoposteľová izba za príplatok 20 € / os / deň. V prípade záujmu o jednolôžkovú izbu, nás kontaktujte najneskôr do týždňa pred odchodom.
  • Zmena programu vyhradená. Program môže byť upravený v závislosti na situácii v metropole.
  • Všetky reklamácie musia byť nahlásené bezodkladne a riešené so sprievodcom na mieste.
  • Z dôvodu veľkého množstva skupín jazdia aj autobusy, ktoré majú niektoré sedadlá aj v protismere. Jedná sa len o 4 miesta.
  • Cena je rovnaká pre všetky vekové kategórie, zľava pre deti nie je možná.
  • Naši sprievodcovia majú vzdelanie aj prax potrebnú na výkon svojho povolania, ale od 1.7.2008 môžu slovenský sprievodcovia podávať výklad v zahraničí iba v autobuse. Jedná sa predovšetkým o Pompeje, kde je situácia naozaj strážená. Výklad sprievodcu v autobuse je dostatočný, pri prehliadkach ho skupina iba nasleduje.

EXPRESSBUS zabezpečuje vnútroštátnu i medzinárodnú prepravu osôb komfortne vybavenými autobusmi značiek NEOPLAN, MAN, SETRA, MERCEDES-BENZ.

Autobusová doprava poskytuje cestujúcim úplné pohodlie. Súčasťou autobusov je kuchynka, toaleta, klimatizácia, tónované sklá, navigácia. Čas strávený v autobuse pri preprave osôb je možné si skrátiť sledovaním DVD, ktoré je súčasťou každého autobusu, počúvaním reprodukovanej hudby alebo návšteva baru v spodnej časti autokaru (Neoplan a Setra). Samozrejmosťou sú polohovateľné sedadlá a väčší priestor medzi sedačkami oproti štandardu.

Príjemný a komfortný zájazd zabezpečuje CA Expressbus v spolupráci s CK Metal.

Rím, Vatikán, Vezuv, Pompeje, Herculaneum, Capri a Neapol

15. septembra 2016

Marian Slavkay: Ako sa rodia krtkovia - Krtkovia hrajú hokej...

Zdroj Spravodajstvo z horného a stredného Gemera z dňa 15. 9. 2016  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  2

Môj brat Miro si tiež písal pamäti zo študentských čias v Spišskej Novej Vsi. Na hokej a jeden zaujímavý turnaj si spomína takto: V zime populárny hokej vyburcoval študentov – hokejistov k založeniu družstva, ktoré prihlásili aj do hokejovej súťaže. Veľký školský dvor za budovou školy bol z jednej strany ohraničený prízemnou budovou
internátu, protiľahlá strana bola oddelená od ulice vysokým murovaným plotom, z vnútornej strany lemovaným radom vysokých majestátnych košatých stromov, zadná strana drôteným pletivom a za ním záhradkou. Plocha ako stvorená na športové ihriská, priam sa núkala na urobenie klziska. Od nápadu nebolo ďaleko k realizácii, nádejní hokejisti začali uvažovať aj o postavení drevených mantinelov, aby každú chvíľu nemusel hľadať puk zaborený v snehu.
Hlavným organizátorom zriadenia klziska bol učiteľ Henzely. My študenti, nadšení myšlienkou na trávenie voľného času pohodlným korčuľovaním, sme sa veľmi aktívne do toho zapojili. Noc čo noc sme svedomite polievali ľad, až nakoniec vznikla hladká ľadová plocha, s rozmermi a kresbou hokejového ihriska, zodpovedajúceho požiadavkám pravidiel. Osvetľovali ho štyri rady lámp, nainštalovaných spolužiakmi zo strojníckej triedy, ktorí sa dobre vyznali aj v elektrike. Okrem osvetlenia rozmiestnili na stĺpoch aj reproduktory, z ktorých sa rozliehala gramofónová hudba na spríjemnenie rytmu korčuliarov.
Boli sme pyšní na naše klzisko, okrem povinných tréningov s vervou sme sa po ňom preháňali, robili hada a prudkým otočením a zastavením prvého, posledný sa doslova katapultoval a keď sa neudržal, pekne nám pozametal ľad. Najkrajšie bolo večerné korčuľovanie. Vystrájali sa rôzne pestvá, dievčatám sme podrážali nohy, vrkoče sme im prehadzovali, naháňali sme sa, niektorí skúšali krasokorčuliarske figúry často s neslávnym zakončením. Ani sme sa nenazdali, aká bude odozva. Mládež z mesta sa začala doprosovať vstupu na ľad, nuž vo večerných hodinách sme ľad otvorili našim priateľom, priateľkám a známym. Nakoniec naše klzisko navštevovalo viac ľudí ako oficiálne mestské klzisko, ktoré bolo voči stredu mesta trochu excentricky situované a vstupné na náš ľad bolo v podstate symbolické, kto nemal, či nechcel, nedal.
V jednu januárovú nedeľu sme išli hrať na turnaj o Pohár oslobodenia Levoče. Okrem našej PŠB boli tam družstvá Levoča, Spišské Vlachy a Spišská Sobota, ale napriek našim dobrým výkonom, predovšetkým Smatanu, Kutného, Samaka či Mariana Slavkaya, sme obsadili len druhé miesto (o skóre). Ako mi pripomenul môj brat Marian, to bol náš najväčší úspech. Spišskú Sobotu sme porazili, so Spišskými Vlachami sme remizovali. S Levočou sme už viedli 2:0 a v poslednej tretine, za pomoci rozhodcu pána Gáliho, sme prehrali 2:3. Spišským Vlachom zabezpečil remízu jeden hráč, ktorý vysielal od modrej čiary bomby na našu bránku. Brankár Kubalík hodil aj hokejku na ľad a chytal rukami. Levoča nebola kompletná, starší hráči robili totiž usporiadateľov a tak Spišské Vlachy im dali „nakladačku“ a pohár vyhrali. Turnaj sa skončil a naše slávne mužstvo, so svojimi vakmi naplnenými primitívnou hokejovou výbavou, doprevádzané skalnými fanúšikmi - spolužiakmi, sa pobralo peši na železničnú stanicu.
„Do odchodu motorky sú ešte skoro dve hodiny,“ poznamenal niektorý z nás. Mali sme dosť času, a tak sme sa pomaly vliekli cestou k stanici. Ako ináč, nadávali sme na rozhodcu, vykladali si aké vyložené šance sme nepremenili, ako nás faulovali, aké šťastie mali, keď naše perfektné strely len o vlások minuli ich bránku, či odrazili sa od tyče smerom von, len kúštik chýbalo, aby sa puk zatrepotal v sieti, a z našich úst sa chrlil dôvod za dôvodom.
Cestou nám padol pohľad na tabuľu s nápisom Reštaurácia u Fajxa. Celkom vysmädnutí zastavili sme sa na limonádu, ale niektorí si dali pivo. Niekto nám doniesol štipendium, takže sme si mohli trochu dovoliť. V zápasoch sme stratili veľa vody, bolo ju treba doplniť. Smäd sme si uhasili, ale čo robiť, keď máme do odchodu ešte toľko času?
„Chlapci, majú voľný biliard, poďme si zahrať,“ zahlásil Marian.
Súhlasné stanovisko nedalo na seba dlho čakať. Nahrnuli sme sa k stolu, odborne natreli tága, postavili gule, hra sa začala. Športový duch v nás postupne rozpútaval stále intenzívnejšiu hráčsku vášeň. Jednému sa darilo lepšie, inému horšie a naopak.
„Veď o niečo hrajte, nielen tak naprázdno,“ doľahol čísi hlas z publika.
„Tak o čo ideme hrať?“ začali sa handrkovať hráči.
„Majú tu dobré likéry,“ zahlásil jeden z našich fanúšikov, “tak o štamperlíky“.
A bolo to na svete. Dohodli sme sa, že porazený zaplatí rundu víťazom. Hra sa stávala zaujímavejšou, náruživejšou a akosi sme prestali vnímať čas. Jedna runda sa vypila, ach aké to bolo lahodne sladučké..., máme polhodiny času, tak ideme ešte jednu hru. Špičky tág sa starostlivo mastia modrou kriedou, gule štrngajú, kibici našepkávajú ako na to, a vravy plná reštaurácia. Pozriem na hodiny a do odchodu motorky sú už len dve minútky. Bleskove berieme svoje vaky, ideme platiť vrchnému, ale už beznádejne spomaľujeme aktivitu, vidiac zbytočnosť našej námahy, zmeškali sme. Nuž čo? Po chvíľke váhania a bezradnosti sme precitli do skutočného postavenia.
Kto by nečinne čakal dve hodiny? Hra sa znovu rozpútala. Tágami postrkované gule na vyhliadnuté ciele štrngali, sem-tam zo stola aj vyskočili, ale robili radosť hrajúcim. Smiech, vrava a fandenie honosnej diváckej kulisy, už aj z radov miestnych občanov, sa rozliehali nielen okolo stola, ale po celej reštaurácii. Hra gradovala a úmerne s tým stúpal aj počet štamperlíkov vábivého sladkého likéru. Nálada sa stupňovala, všetkým bolo dobre a veselo. V zápale hry a zníženou ostražitosťou sme zmeškali aj ďalší odchod motorky a ostala nám už len jediná možnosť - posledný spoj do Spišskej Novej Vsi o desiatej večer.
Hrali sme až do záverečnej a v dobrej nálade sme sa odobrali na stanicu. Po polhodinke čakania sme nastúpili do jediného vozňa. Celí rozjarení, symbolicky sme na plné hrdlá spustili pesničku Tam okolo Levoči... v šarišskom nárečí. Rozliehala sa po celom vozni, prerušovala hukot motora a typický klepot kolies o spoje koľajníc ju doprevádzal ako bubon a basa v kapele. Postupne nadšenie, únavou, ale i miernym omámením, klesalo až takmer do úplného ticha, občas prerušeného nejakou poznámkou alebo žartom. Začalo sa nám driemať. Harichovce viacerí z nás už ani nezaregistrovali, keď nás zrazu zobúdza hlas sprievodcu.
„ Konečná, chlapci, vystupovať a kde ste sa tak doriadili?“
Našťastie sme bývali v internáte hneď oproti železničnej stanici, predtým to boli kasárne, teraz podnikové riaditeľstvo Spišských železorudných baní na poschodí a internát priemyselnej školy na prízemí, spolu s kuchyňou a jedálňou.
Vystúpili sme do studenej noci, okolie plné snehu, len z chodníkov a z cesty bol odhrnutý. Rozbehli sme sa cez cestu k internátu, ale od tej chvíle sa už na ďalšie nepamätám. Viem to len z rozprávania chlapcov na druhý deň. Vraj som pred bránou padol do vysokého snehu, športový vak som mal pod hlavou, asi som naň padol. Môj brat Marian a ďalší spolužiaci pribehli za mnou a snažili sa ma zdvihnúť.
Po napísaní tejto príhody, poslal som ju bratovi Marianovi na pamiatku, vrátane nie príliš kvalitnej fotografie. Požiadal som ho, aby mi poslal svoju kvalitnejšiu fotografiu. Poslal ju aj s dopisom, v ktorom uvádza na pravú mieru to, čo sa vtedy udialo. Napísal to v šarišskom náreči takto:
Po turnaju sme dostali dobrý guľáš a potom sme išli na schujdy do Faixa. Neznam, že kto nam donesol štipendium a tak u Faixa še hral biliard o štamperliky (orechovy, pomarančovy a kavovy liker). Liker še pil dobre a najlepši študent z II. C. tredy tak še opil, že na cesce domu zbytkami guľašu a likeroch dekoroval vagon levočanky, potom zaspal. Ked sme došli do Spišskej, sme ho zobudzili a vyterigali z vagóna aj s výstrojom. Pred stanicu mu dačo ruplo v hlave. Začal ucekac ku internátu, ale pred bránu na cesce spadnul tak ščešlivo, že hlava mu padla na vak. Pokym sme došli ku nemu, tak už chrápal. Ked sme ho chceli postavic, tak caly nasraty kričel “necahajce zo mne deku“. Myšľel sebe, že už špí v posceli. Práve vyšol z brany profesor Haberland, ale dakto mu vyšvetlil, že sme dobre reprezentovali školu, ale jeho miláček še opil. To bulo raz za dva roky, co nam to na hodzine nevytykal. „Tak pán doktor, len treba napisac pravdu, jak to bulo.“ Aj tak to boli naše najkrajšie roky študentstva.
Nakoniec som sa ráno zobudil v našej izbe, ale v hlave mi hučalo ako v kompresorovni. Na hodine matematiky sme boli plní očakávania, ako profesor Haberlandt zareaguje. Boli sme prekvapení, že nám to nevytýkal. Tak to dopadlo s

29. júla 2015

SaS kritizuje premiéra: Toto je zlyhaním Ficovej vlády!

Zdroj Topky z dňa 29. 7. 2015  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  8

BRATISLAVA - Víkendové referendum v Gabčíkove, v ktorom majú ľudia prejaviť svoj názor na dočasné prijatie utečencov z Rakúska do účelového zariadenia Slovenskej technickej univerzity, považuje strana Sloboda a Solidarita (SaS) za zlyhanie vlády Roberta Fica. Ako sa píše v stanovisku strany, ktoré poskytla jej hovorkyňa Katarína Svrčeková, strana uznáva právo občanov vyjadriť svoj názor na dôležité spoločenské otázky v referende.

30. júna 2015

Európa výrazne červená

Zdroj Forex/TX | CFD | Akcie | Indexy | Komodity – Informačný portál z dňa 30. 6. 2015  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  9

Vyhlásenie referenda v Grécku o prijatí požiadaviek veriteľov výrazne zasiahlo pondelňajšie obchodovanie. Referendum, v ktorom sa občania Grécka vyjadria, či chcú prijať balíček úsporných opatrení, vytvorilo bariéru v rokovaniach. Zároveň drasticky klesla šanca dohody, keďže vyhlásenie referenda je vnímané ako ďalšie zdržovanie zo strany gréckej vlády a zároveň šanca, že by prešlo, je extrémne nízka. Vládna strana Syriza taktiež vyzvala občanov hlasovať proti navrhovaným opatreniam. Pravdepodobnosť, že Grécko bude nútené vystúpiť z Eurozóny je teda vyššia ako kedykoľvek predtým. Obchodný deň začal ešte horšie ako reálne končil, keď DAX klesol až o 4.4 % už v úvodných minútach obchodovania. V priebehu dňa síce bol v strate len 1.8 %, no deň aj tak končil v strate 3.5 %, na úrovni 11083 bodov. Paneurópsky Euro Stoxx klesol až o 4.21 %, francúzsky CAC 40 o 3.74 % na 4869 bodov. Britský FTSE 100 je vďaka libre odolnejší na otrasy spôsobené Gréckom, tak klesol „len“ o 1.97 % na úroveň 6620 bodov. Na pozitívnom sentimente nepridali ani dáta cenovej hladiny z Nemecka, ktoré ukázali pokles inflácie, o ktorej zvýšenie sa Európska Centrálna Banka dlhodobo snaží. Na forexovom trhu výrazne kolísalo euro, keď voči doláru v niektoré momenty dokonca stratilo skoro až dve percentá, no deň aj tak končilo v zisku oproti piatkovej úrovni, konkrétne v zisku približne pol percenta. Komoditný trh priniesol nárast ceny zemného plynu, ktorý dlhodobo klesal, konkrétne si za pondelok prilepšil o 1.5 %. Ropné zmesi WTI a Brent klesli o 2.41 % respektíve 2.18 %, na úrovne 58.2 respektíve 61.88 amerického dolára za barel. Americké obchodovanie bolo taktiež poznačené neistotou na trhu, ktorú spôsobuje situácia okolo Grécka. Hlavné akciové indexy klesli prakticky ihneď po začiatku obchodovania o jedno percento. Tento stav sa počas celej obchodnej seansy nezlepšil, nakoniec končili indexy dokonca ešte vo väčšej strate. Dow Jones končil na úrovni 17619 bodov, čo znamená dennú stratu na úrovni 1.83 %, Standard and Poor`s 500 kleslo o 1.95 % na úroveň 2060 a NASDAQ skončil na úrovni 4960, čo znamená pokles o 2.36 %.

4. februára 2015

SNS o referende: Hlasujeme trikrát áno, hranice musia byť...

Zdroj Topky z dňa 4. 2. 2015  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  10

BRATISLAVA – Slovenská národná strana (SNS) vyzýva občanov Slovenska, aby využili v sobotu 7. februára svoje právo, ukázali svoju zodpovednosť a účasťou na referende vyjadrili svoj názor.

17. januára 2015

Kultúrna vojna sa vyostruje: televízie sabotujú kampaň...

Zdroj Beo.sk – spravodajstvo, spoločnosť, história z dňa 17. 1. 2015  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  9

Referendum o ochrane rodiny sa bude konať už za tri týždne – 7. februára 2014. Čím je tento dátum bližšie, tým sa viac vyostruje kultúrna vojna v slovenskej spoločnosti. Kultúrna vojna so sebou prináša konfrontačnú atmosféru, ktorá núti viac ľudí ako obyčajne, aby sa prejavili, na ktorej strane stoja. Osobne to považujem za prínosné, lebo lepšie zistíme, na čom sme, alebo exaktnejšie povedané, viac ľudí zistí, na čom sme a kto za koho kope. Počas uplynulých dní odkryli svoje karty viaceré „slovenské televízie“ rozhodnutím, že neposkytnú svoj vysielací čas pre reklamné spoty Aliancie za rodinu pred blížiacim sa referendom.
Televízie proti referendu o rodine V stredu do médií prenikla správa, že TV Markíza odmietla vysielať spoty Aliancie ako komerčnú reklamu. Prakticky následne im sekundovala verejnoprávna RTVS a aj druhá najsledovanejšia súkromná televízia JOJ. Tieto tri televízie majú spolu približne dvojtretinový podiel na celom slovenskom televíznom trhu. Na diaľku sa pridala aj spravodajská stanica TA3, hoci ju nikto ani neoslovil.
Aké sú dôvody? Riaditeľ TV Markíza Rakúšan Matthias Settele tvrdí, že odporcovia referenda „zvyčajne nie sú organizovaní tak, aby dokázali zaplatiť reklamné spoty prezentujúce alternatívne postoje“ a teda by vysielali iba spoty Aliancie, čo by ľudia mohli pochopiť, že televízia prezentuje svoj „oficiálny názor“. Riaditeľ dodal, že tento postoj si nechal schváliť aj vedením spoločnosti CME, ktorá vlastní televízne siete v šiestich postsocialistických krajinách.
RTVS svoje rozhodnutie obhajuje tým, že zákon jej vysielanie reklamy pred referendom neukladá a dokonca jej zákon zakazuje „vysielanie politickej reklamy a reklamy propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus“. Televízia JOJ argumentuje podobne ako Markíza, chce zachovať objektivitu a preto nebude danú reklamu vysielať. Všetky uvedené televízie odmietli odvysielať reklamu, hoci za ňu chcel objednávateľ riadne, v súlade s cenníkom, zaplatiť a dokonca ešte predtým, než si jej obsah mohli pozrieť.
Absurdnosť dôvodov, ktoré predstavitelia televízií uviedli, je očividná. Chce snáď pán Settele povedať, že každá komerčná reklama, ktorú Markíza odvysiela, je oficiálnym postojom tejto televízie? Alebo odmietne odvysielať reklamu na Coca Colu, ak si podobnú propagáciu nezaplatí aj Pepsi Cola?
RTVS hrubo zavádza, ak tvrdí, že reklama občianskej iniciatívy Aliancia za rodinu je politickou reklamou. Sám zákon o vysielaní a retransmisii (§ 32 ods. 10), na ktorý sa RTVS odvoláva, definuje politickú reklamu ako verejné oznámenie určené na podporu politickej strany, hnutia alebo kandidáta. O podpore účasti na referende alebo určitého spôsobu hlasovania v referende sa tam nehovorí ani slovo.
Televízie a referendum o vstupe do Európskej únie Nebude na škodu, keď si pripomenieme, ako sa tieto televízie správali pred iným referendom – referendom o vstupe Slovenska do EÚ. Vtedy bola téma integrácie do EÚ najprezentovanejšou témou v Markíze, STV a TA3. Hoci celá vtedajšia predreferendová kampaň, ktorú organizovala vláda, sa niesla v zmanipulovanom duchu a (napriek deklarovanej nestrannosti štátnych orgánov) jednoznačne favorizovala účasť a hlasovanie za vstup.
Ani jedna z televízií nemala problém propagačné spoty tejto kampane vysielať. Nepadli argumenty o tom, že odporcovia vstupu do EÚ nie sú dostatočne zorganizovaní a financovaní. Ani nešlo o politickú reklamu (propagačné šoty rôznych projektov EÚ sú bežnou súčasťou reklamných blokov dodnes).
Dokonca aj Rada pre vysielanie a retransmisiu po skončení referenda, 20. mája 2003, konštatovala, že kampaň bola netransparentná (nebolo jasné, či diváka/poslucháča oslovuje „vláda, politická strana alebo samotný vysielateľ“!!!), disproporčná („jej mobilizačný charakter sa nezriedka zamieňal s motiváciou ku konkrétnej voľbe ZA vstup do EÚ“) a „žiadnym spôsobom nezohľadňovala legitímne záujmy tej časti verejnosti, ktorá odmietala vstup do EÚ.“ Ale vtedy to televíziám zjavne nevadilo.
Iba doplním, že vtedy sa trochu inak správali aj mnohí odporcovia vstupu do EÚ. Jeden z vtedy najvýraznejších odporcov Alfred Nicholson z hnutia Renesencia „vyzval občanov, aby sa na referende zúčastnili a tam vyjadrili svoje nie.“ A naozaj, dodnes jediné úspešné referendum v SR bolo platné vďaka hlasom odporcov. Iba 48,22 % oprávnených voličov hlasovalo v referende za vstup. Zvyšné necelé 4 % občanov hlasovali opačne a len vďaka tomu sa dosiahla potrebná nadpolovičná účasť – 52,15 %.
Fronty kultúrnej vojny sú jasnejšie Manipulatívne odôvodnené stanoviská najsledovanejších televízií nevysielať reklamu Aliancie za rodinu hovoria jasnou rečou. Tieto televízie, vrátane tej údajne verejnoprávnej, sa rozhodli stáť na strane kultúrnych a sexuálnych revolucionárov. To, čo sme už asi viacerí vedeli, si teraz môže uvedomiť už naozaj každý. Aj keď, komu neotvoril oči homosexuálny „tanečný pár“ na TV Markíze, toho už asi nezobudí nič.
Čo robiť? Všetci ľudia (teda nielen kresťanskí aktivisti), ktorí odmietajú morálny rozklad Slovenska a Európy, by v tom mali mať jasno. Ak ste to ešte neurobili, televíziu prestaňte pozerať, kvalitného je tam naozaj minimum. Tento prístup zasiahne komerčné televízie v tom jedinom mieste, kde to môžu pocítiť – v peňaženke. Ešte je tu však údajná verejnoprávna RTVS – tam iba nesledovanie nestačí, pretože je financovaná aj z verejných prostriedkov. Konkrétne z hlboko nemravných koncesionárskych poplatkov, ktoré je povinný platiť každý odberateľ elektriny bez ohľadu na to, či počúva/pozerá vysielanie RTVS.
Preto je najvyšší čas začať s kampaňou za zrušenie verejnoprávnej RTVS – aj tak sa obsahovo nelíši od komerčných televízií. Propagandistickú televíziu a rozhlas, ktorá si navyše dovolí odmietnuť propagáciu referenda, ktoré iniciovalo viac ako 420 000 občanov/koncesionárov, je vrchol ľadovca. Zrušme RTVS!
Na záver trochu odľahčene. Celý incident ukazuje, že na Slovensku neplatí, že Ty bojkotuješ korporátne médiá, ale korporátne médiá bojkotujú Teba. Najvyšší čas konať zodpovedajúco pravidlám hry.

12. januára 2015

R. Procházka chce, aby ľudia mohli ísť voliť od šestnástich...

Zdroj Spravy.Pozri.sk RSS kanál z dňa 12. 1. 2015  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  11

Bratislava 11. januára (TASR) - Strana Sieť Radoslava Procházku bude presadzovať volebné právo pre občanov SR už od 16. roku života a právo byť volený už od 18 rokov namiesto súčasných 21. Povedal to v dnešnej relácii TA3 V politike. Sieť chce zároveň zostaviť svoju predvolebnú kandidačnú listinu.....

4. decembra 2014

QE v ECB: Situácia Nemecka je v celej Európe veľmi zložitá

Zdroj Forex/TX | CFD | Akcie | Indexy | Komodity – Informačný portál z dňa 4. 12. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  11

  "Chudák, staré Nemecko. Je príliš veľké pre Európu, príliš malé pre celý svet." V tomto slávnom vyjadrení bývalého amerického ministra zahraničia Henryho Kissingera je stále pravda. V súčasnej dobe, Nemeckí politici a Bundesbank (Nemecká Centrálna Banka) sú dvomi najväčšími prekážkami smerom k väčším finančným stimulom v Európe, ktorý (ak by bol schválený) by mohol vykonať revitalizáciu ochabujúcej ekonomiky tohto kontinentu. Podobné: Úrokové sadzby ECB sú pre Nemecko príliš nízke Nemecko je dôsledne proti ďalšiemu monetárnemu stimulu, ako proti zníženiu úrokových sadzieb a tak kvantitatívnemu uvoľňovaniu, čo je stratégia, ktorá by mala zatlačiť investorov smerom od bezpečných štátnych dlhopisov a nasmerovať ich do firemných dlhopisov a akcií . Nemeckí úradníci sú taktiež jednoznačne proti benevolentnejším rozpočtovým cieľom, ktoré by taktiež mohli podporiť ekonomiky. Táto konzervatívna stratégia V Nemecku môže fungovať - čo teda nemusí znamenať nutnosť kvantitatívneho uvoľňovania (aj keď rast Nemecka je pomalý, ale nezamestnanosť je na rekordne nízkej úrovni) - ale nie je dobrým znamením pre ďalšie problémové ekonomiky v miestach, ako je Španielsko, Taliansko a Grécko. Problém je v tom, že všetky krajiny eurozóny sú viazané na jednotnú menu eura, tým pádom všetci musia akceptovať rovnakú politiku. Bohužiaľ, pre Španielsko, Taliansko, Grécko a ďalšie, Európska centrálna banka je postavená na nemeckých základoch a pracuje veľmi obozretne.  Christian Odendahl z Centra pre európske reformy vysvetľuje: ECB bola modelovaná na nemeckých základoch Bundesbanky. V dôsledku toho, že bola jednou z najviac politicky nezávislých centrálnych bánk sveta; jej mandát je úzko zameraný na cenovú stabilitu; ktorý k rozhodovaniu príliš do úvahy neberie širšie hospodárske ciele, ako je nezamestnanosť. Ostatné centrálne banky, ako Fed pri rozhodovaniach tento makroekonomický údaje sledujú. ECB je de facto obmedzenejšia ako ostatné centrálne banky, pretože kontroverzné opatrenia môžu viesť k zložitým politických a právnym bojom, zahŕňajúce 18 (čoskoro to bude 19) krajín. Jej nastavenie a filozofie sú teda "Nemecké", to znamená, že konzervatívne a opatrné. Súvisiace: Zamestnanci ECB sa s 3-ročným meškaním sťahujú do novej centrály V skratke: Rastie napätie medzi Nemeckom a časťami Eurozóny, ktoré žiadajú väčšie podnety, ako aj taliansky premiér Matteo Renzo, ktorí im v regióne čiastočne dáva za vinu nulový rast ekonomiky a inflácie. Je ťažké pre Nemecko cítiť sa zle, keďže ako krajina nechcela ani prijatie eura. V 90.rokoch, pred zavedením eura, nemecké prieskumy verejnej mienky nepodporili prijatie novej meny. Euro bolo oficiálne prijaté až v roku 1999, a to bez súhlasu európskych občanov v referende. Iba Dánsko a Švédsko vykonali hlasovanie. Avšak obe krajiny ho odmietli. V nižšie uvedenej tabuľke môžete vidieť, že nemecká podpora eura (šedá línia) zostáva pod podporou od Európy ako celku (čierna čiara) v rokoch 1990 a 2011, s výnimkou roka 2007. K dispozícii sú taktiež určité historické dôkazy o tom, ako vtedajšej západný nemecký kancelár Helmut Kohl bol zatlačený bývalým francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom pre prijatie eura. Podobné: „Investori skúste s ECB v roku 2015 nebojovať“ : Société Générale Údaje Eurozóny pridávajú tlak na ECB, aby konala EÚ predstavila gigantický plán pre milión pracovných miest V súčasnej dobe sa nemeckí politici zasekli v začarovanom kruhu. Väčšina nemeckých voličov neuprednostňuje stimulačné opatrenia a tým viac podporujú politikov, ktorí sú skeptický k celoeurópskym stimulom. Tým viac voličov prechádza do tábora politickej strany, ktorá je v Nemecku proti euru. Jedná sa o stranu Alternative fur Deutschland. Na druhej strane ak viac podporujú silu AFD, táto strana je schopná ovplyvniť politickú debatu v Nemecku o Európe a tým viac ostatných nemeckí politici sa snažiť s ňou súhlasiť. Nakoniec, Nemecko je uväznené v celkom prísnej pozícií: Je to jediná krajina schopná vytiahnuť Európu z jej paniky, ale väčšina Nemcov o to nikdy nepožiadalo a nezdá sa, že by túto zodpovednosť chceli na seba prebrať. Zdroj: BBC, FoxNews

18. októbra 2014

V senátnych voľbách zvíťazila ČSSD, vládna koalícia tak má v...

Zdroj Aktuality.sk - aktuálne spravodajstvo z dňa 18. 10. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  11

Vo voľbách do Senátu ČR zvíťazila Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), ktorá z 27 obsadzovaných senátorských kresiel (každé dva roky sa obnovuje tretina hornej komory parlamentu) získala 10, KDU-ČSL má päť kresiel, ANO štyri kreslá, ODS, Starostovia a Strana zelených po dve, Strana práv občanov a Strana súkromníkov po jednom kresle. 

26. apríla 2014

Procházka predstavil svoju novú stranu s názvom Sieť

Zdroj Topky z dňa 26. 4. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  13

PREŠOV – Sieť je názov nového politického subjektu, ktorého vznik dnes v Prešove ohlásil poslanec NR SR Radoslav Procházka so skupinou prívržencov. Strana sa vyhraňuje ako pravý stred, štruktúry bude mať v 28 miestnych centrách, a to v 12 najväčších mestách Slovenska a 16 regiónoch. Logom strany je mriežka, ktorá odráža rôznorodé potreby občanov Slovenska v jednotlivých lokalitách.

30. marca 2014

Meno Zemana zmizlo z názvu Strany práv občanov

Zdroj Pravda.sk - Správy z dňa 30. 3. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  12

Strana práv občanov Zemanovci vyslyšala prosbu prezidenta Zemanovi a vypustila zo svojho názvu odkaz na jeho meno.

Zemanovo meno škrtli z názvu strany, sám si to želal

Zdroj 24hod.sk z dňa 30. 3. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  14

Zemanovci už prestali byť Zemanovci. Teda aspoň podľa názvu strany, z ktorého meno prezidenta a čestného predsedu strany Miloša Zemana zmizlo. Nový názov strany je už "len" Strana práv občanov.

29. marca 2014

Zemanovci sa pokúsia o reštart bez Zemana v názve

Zdroj SME ONLINE - Zahraničie z dňa 29. 3. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  14

Strana práv občanov mení názov na želanie samotného prezidenta. Jej novým šéfom sa stal Jan Veleba.

Česká Strana práv občanov zmenila svoj názov, už nie sú...

Zdroj RSS - Správy z dňa 29. 3. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  13

Zjazdu členov Strany práv občanov - zemanovci na pražskom hrade sa zúčastnil aj sám prezident Miloš Zeman. Klub si zvolil nového predsedu, stal sa ním bývalý šéf Agrárnej komory Jan Veleba. Napokon sa dohodli aj na zmene názvu.

Zemana vyškrtli z názvu strany: Len zbabelec sa vzdáva

Zdroj Topky z dňa 29. 3. 2014  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  14

PRAHA - Strana práv občanov - zemanovci dnes na zjazde v pražskom hoteli vyškrtla slovo zemanovci zo svojho názvu. Zmenu navrhol český prezident a čestný predseda strany Miloš Zeman. Ten navštívil zjazd, aby stranu povzbudil.

27. októbra 2013

Líder ČSSD Sobotka rezignovať nemieni: Chce dať šancu ANO a...

Zdroj Topky z dňa 27. 10. 2013  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  14

PRAHA - Líder českých sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka neakceptoval výzvu predsedníctva jeho ČSSD na rezignáciu z čela strany. Ako uviedol dnes večer v Prahe na tlačovej konferencii, nechce, aby strana prišla o autonómiu a bola pod vplyvom Strany práv občanov-Zemanovci (SPOZ). Informovala o tom spravodajská televízia ČT24.

3. mája 2012

Návrh zmeny počtu poslancov v NR SR

Zdroj Zákony pre ľudí - Blog z dňa 3. 5. 2012  •  Strana Práv Občanov (SPO)  •  16


Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda SULÍKA, Juraja MIŠKOVA, Ľubomíra GALKA a Daniela KRAJCERA na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
 
DÔVODOVÁ SPRÁVA


A. Všeobecná časť


Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík, Juraj Miškov, Ľubomír Galko a Daniel Krajcer.
 
Predmetný návrh predkladáme s ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a tiež s ohľadom na dlhodobé výhody, ktoré môže priniesť. Sme presvedčení, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by sa mali výraznejšie podieľať na konsolidácii verejných financií nie len prijímaním takých opatrení, ktoré sa týkajú iných segmentov verejnej správy alebo obyvateľov Slovenskej republiky, ale mali by sami prispieť šetrením nákladov na činnosť Národnej rady Slovenskej republiky. Jedným zo spôsobov je práve zníženie počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100. Takéto zníženie počtu poslancov v prípade jeho schválenia môže po nasledujúcich parlamentných voľbách znamenať úsporu až 13 mil. eur v priebehu jedného štvorročného volebného obdobia. Uvedená suma zodpovedá však iba priamym nákladom na plat poslanca a jeho asistenta. Náklady štátneho rozpočtu Slovenskej republiky by sa v tomto ohľade však znížili podľa nášho názoru výraznejšie, pretože okrem uvedených nákladov sú priamo poslancom ešte poskytované rôzne technické prostriedky, výpočtová technika, ubytovanie a zľavy, ktoré sú im poskytované na cestovanie vlakom. Zároveň sú politickým stranám za poslancov poskytované ďalšie príspevky za mandát a tiež príspevky na činnosť poslaneckého klubu, ktoré sa odvíjajú od počtu poslancov.
 
Rovnako sme toho názoru, že by išlo o pozitívny signál verejnosti v čase hospodárskej krízy, kedy sa ich konsolidačné opatrenia prijímané Národnou radou Slovenskej republiky bezprostredne dotýkajú a znamenajú pre obyvateľov vyššie výdavky alebo nižšie príjmy.
 
Nepredpokladáme, že by zníženie počtu poslancov mohlo znefunkčniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky či už v pléne alebo vo výboroch. Sme si vedomí, že funkcia poslanca so sebou prináša viaceré povinnosti, ako členstvo vo výboroch, príprava legislatívnych návrhov, odborné posudzovanie návrhov zákonov predložených vládou, ale aj reprezentáciu NR SR v zahraničí, a napriek tomu viacerí poslanci v súčasnosti stíhajú vykonávať viaceré volené funkcie. Nemyslíme si, že v prípade zníženia počtu poslancov by sa znížila kvalita práce NR SR, skôr predpokladáme, že by si viacerí poslanci museli zvoliť len jednu funkciu, ktorú by vykonávali, pretože by mali viacej povinnosti vyplývajúcich z funkcie poslanca. Uvedené by prispelo k tomu, že poslanec by sa práci v Národnej rade Slovenskej republiky vedel plnohodnotne venovať.
 
Nižší počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky môže prispieť k efektívnejšiemu rozhodovaniu tohto kolektívneho orgánu, pretože môže byť jednoduchšie dosiahnuť konsenzus a rýchlejšie reagovať na zmeny v hospodárskej a spoločenskej situácii v Slovenskej republike. Je samozrejme, že tým nechceme povedať, že budeme limitovať politickú diskusiu o vhodných riešeniach alebo znižovať kvórum na vstup politickej strany do Národnej rady Slovenskej republiky vo voľbách.
 
Podobný návrh nedávno prijali v Maďarsku, jeho obsahom bolo zníženie počtu poslancov v ich jednokomorovom parlamente z 386 na maximálne 200 pri počte obyvateľov vyše 10 mil. Uvedený pomer zodpovedá návrhu, ktorý predkladáme. Uvedená iniciatíva teda nie je ojedinelá v podmienkach Európy.
 
Predložený návrh ústavného zákona bude mať v dlhodobom horizonte pozitívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
 
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. 


B. Osobitná časť
 
K Čl. I


Bod 1
Ide o zmenu počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo 150 na 100. Dôvodom pre takúto zmenu je zníženie nákladov na činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, zníženie iných výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a zmena fungovania Národnej rady Slovenskej republiky.
 
Bod 2
Vzhľadom na skutočnosť, že riadne zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky môže byť zbavený svojho mandátu len z dôvodov uvedených v Ústave Slovenskej republiky a zmena Ústavy Slovenskej republiky nie je legitímnym dôvodom na stratu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujeme, aby k zníženiu počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky došlo až po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa kreuje zloženie Národnej rady Slovenskej republiky.
 
K Čl. II
Navrhuje sa, aby ústavný zákon nadobudol účinnosť až v 1.1.2014 z dôvodu, že zníženie počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky si vyžaduje zmenu podstatného množstva právnych predpisov, ktoré súvisia s voľbou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a s jej fungovaním. Zároveň aj v prípade, že by vznikla situácia, kedy by sa predčasné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sme toho názoru, že nie je vhodné, aby sa zmena počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky realizovala skôr pretože, by to mohlo spôsobiť, že zmeny v príslušných zákonoch by sa nestihli včas a riadne pripraviť a z tohto dôvodu by mohla byť ohrozená realizácia ústavného volebného práva občanov prípadne kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. 
 
POZN. REDAKCIE: Návrh zákona bol predložený NR SR na schválenie.
 
 
Partneri: Online spravodajstvo Mráčik, RSS katalóg, Instagram na SK i CZ, Twitter katalóg, RSS reader TV, Kuchárka, Čítanie, Psychológia, Skratky, Geography exam, Trapasy, Hlavolamy, Vtipy, Nákupné centrum,
Centrum krásy a zdravia, Športové centrum, Bankomaty na Slovensku, Bankomaty v České republice, Vyber školu, Tvoj Lekár, Ponuky práce v zdravotníctve, Online zdravotná poradňa, Tvůj Lékař, Palivové drevo, Tvoj Notár, Tvůj notář, Sudoku for Kids, Road for Kids, Pair for Kids, Hanoi for Kids, 15 for Kids, Grid for Kids, Colours for Kids, Pexeso, Logic, Einstein, Snake, 3 Wheels, Find 8
Design downloaded from free website templates.